SKhu
RRA logoVisegrad Fund logoInter Regio logo

Vizuálna kampaň na promóciu najlepších príkladov v Maďarsko- Slovenskej cezhraničnej spolupráci



Štúdia


Sťiahni


ZHRNUTIE


Pozadie prípravy štúdie

Prípravou súčasnej štúdie poverilo Interrégió Fórum Egyesület organizáciu Határon Átnyúló Kezdeményezések Közép-európai Segítő Szolgálat. Cieľom štúdie je prezentovať niekoľko takých iniciatív z oblasti maďarsko-slovenského pohraničia, ktoré môžu znamenať úspešné aplikovanie EGTC najinovatívnejšieho prostriedku Európskej Únie a prostredníctvom toho môžu zohrať dôležitú úlohu v popularizácii samotného EGTC.
Na základe súčasnej prípadovej štúdie bude v rámci projektu vyhotovený aj film prezentujúci iniciatívy, ktoré dostanú k širokej verejnosti posolstvá súvisiace s EGTC.
Višehradský fond podporil projekt v rámci všeobecných grantov. Názov: Visual campaign to promote best practices at the HU-SK border region (Vizuálna kampaň na popularizovanie najlepších praktík maďarsko- slovenského pohraničia).


Metodické poznámky

Od prijatia nariadenia číslo 1082/2006/EK o EGTC v roku 2006, respektíve od schválenia príslušných nostrifikovaných maďarských a slovenských zákonov z roku 2007 a 2008, bolo vytvorených najviac EGTC v Európe práve na maďarsko-slovenskom pohraničí. Pritom zoskupenia založené od konca roka 2008 ešte nedokázali uskutočniť významné rozvojové aktivity v doteraz uplynulých troch rokoch. V prvom rade sa zaoberali vytvorením inštitúcií a vytvorením finančného pozadia. Preto sme z metodického hľadiska nemali možnosť výberu s pomedzi EGTC prezentovaných ako best practice. Už fungujúce alebo práve zakladajúce sa iniciatívy, ktoré sme mali k dispozícii sme sa snažili prezentovať z viacerých hľadísk tak, aby aj zhotovitelia filmu mali možnosť čo najmnohostrannejšie spracovať túto tému.
Najlepšie praktiky na prezentáciu sme úmyselne vyberali z celého maďarsko-slovenského pohraničia aj takto podporujúc popularizujúci zámer (bližší príklad si ľahšie nájde nasledovateľov). Týmto spôsobom zabezpečíme možnosť aj na priblíženie regionálnych rozdielov na najdlhšej vnútornej hranici Európskej Únie.
V štúdii dôsledne používame EU skratku (EGTC), hoci zákon číslo CXXVI. z roku 2010 v Maďarsku zaviedol jednoduchší názov (európai területi társulás - európske územné zoskupenie), ktorého oficiálna skratka je ETT (HU) – EZÚS (SK). V medzinárodnej literatúre sa však aj naďalej používa anglický názov. Dokonca aj doteraz vzniknuté maďarsko-slovenské zoskupenia boli registrované ako EGTC, je to tak aj v ich oficiálnych názvoch a preto aj mi používame túto skratku v súčasnej štúdii.


Zhrnutie výsledkov prípadových štúdií

V štúdii sme prezentovali päť iniciatív, ktoré čitateľom priblížia rozličné prednosti EGTC. Bratislavská aglomerácia už v podstatnej miere presiahla maďarsk-slovenské hranice, v jednotlivých maďarských obciach dosiahol počet slovenských občanov až 20 %. Štátne hranice často stavajú neprekročiteľné prekážky pred prirodzené suburbanizačné procesy. Škôlka v obci Rajka síce prijala nové deti a zabezpečuje pre nich aj výchovu v materinskom jazyku, avšak toto Slovenský štát finančne nepodporuje a Maďarsko to podporovať nemôže. Problémom je aj to, že občania ktorý nemajú osobné auto, nemajú sa ako dostať do 15 km vzdialeného hlavného mesta Slovenska. Čo sa stane, ak niektorý z nich vážne ochorie? To sú také problémy, ktoré sú v medzištátnom rámci ľahko riešiteľné, avšak v pohraničnom vzťahovom systéme je ich riešenie veľmi komplikované.
Geopark Novohrad-Nógrád je pomerne mladá ale o to úspešnejšia iniciatíva, ktorá rýchlo silnie. Na svete jediný cezhraničný geopark, zapísaný v evidencii UNESCO, diagnostikoval ako hlavnú prekážku spoločného rozvoja absenciu spoločného inštitucionálneho manažmentu. Ako sa dá riešiť spoločný rozvoj cezhraničného krajinného dedičstva a administratíva s tým spojená?
EGTC Pons Danubii bolo na Slovensku zaregistrované ešte len na konci roka 2010, ale už im prebieha jeden úspešný projekt, v rámci ktorého sa spojili televízie 8 obcí a s vytvárajúcim sa samostatným štúdiom EGTC spoločne spustili spravodajský systém – dvojjazyčne.

EGTC Abaúj-Abaújban vytvorilo pre jednotlivé samosprávy spoločnú samostatne turistickú nerealizovateľnú organizáciu, jednu samostatnú mikroregionálnu destináciu, ktorá sa nachádza aj v meradle Slovenska a Maďarska v jednej z najzaostalejších rurálnych oblastí.
Popri EGTC Ister-Granum sa vytvára aj jedna nezisková sieť služieb s využitím značky a oblastnej integrácie EGTC.
Jednotlivé prípadové štúdie sú z pohľadu tematiky viditeľne mimoriadne rozdielne. Avšak je v nich spoločné, že problémy a riešenia v nich načrtnuté ukazujú jeden smer: potreba cezhraničnej spolupráce, na ktorú dnes nie je inovatívnejšia a efektívnejšia odpoveď ako EGTC.


I. V KRÁTKOSTI O EGTC

EGTC/EZÚS je skratkou anglického European Grouping of Territorial Cooperation (európske zoskupenie územnej spolupráce). Toto zoskupenie je najinovatívnejším riešením Európskej Únie na inštitualizáciu cezhraničných spoluprác. Nevyhnutnosť inštitucionalizácie zapríčinilo to, že za uplynulé desaťročie sa na miestnej ako aj spoločenskej úrovni zosilnila potreba na otvorenie hraníc a na spoločný rozvoj prihraničných oblastí. Na miestnej úrovni sa objavila potreba hlavne na odstránenie nevýhod vyplývajúcich zo života v pohraničí ako sú napríklad nepriaznivá dopravná infraštruktúra, nízka úroveň investícii v dôsledku malého počtu obyvateľov, vysoká nezamestnanosť a dostupnosť k verejnej správe na zodpovedajúcej úrovni. Tieto potreby sa často spájali s iniciatívami zameranými na zabezpečenie využívania kapacít na druhej strane hranice.
K tomu všetkému sa na spoločenskej úrovni postupne vytvoril právny a finančný podporný systém. V rámci súčasnej štúdie nemáme možnosť podrobne popísať jeho vývoj. Tu by sme upozornili iba na dva faktory. Na jednej strane bol v roku 1990 spustený na podporu cezhraničných spoluprác program INTERREG, ktorý v začiatkoch fungoval ako jeden s podprogramov Spoločenských iniciatív/Közösségi Kezdeményezések, následne v rozpočtovom období 2007–2013 sa stal treťou prioritnou oblasťou kohéznej politiky pod názvom „európska územná spolupráca”. Toto nielen pridalo na váhe územiu ale malo za následok zvýšenie sumy, ktorá sa môže obrátiť na tento cieľ. Podľa doposiaľ známych plánov táto suma sa bude po roku 2014 ďalej zvyšovať.


1. obrázok: Zmeny rozpočtových rámcov Európskej Únie v období od 1990 až do 2014, týkajúce sa súm na cezhraničnú spoluprácu Stúdia 2


Z troch typov cezhraničných projektov zahŕňajú 74% priame cezhraničné (cross-border) podpory, 21% zahŕňajú transnacionálne programy a zostávajúcich 5 % bude rozdelených v rámci interregionálneho programu v rámci kohézie Európskej Únie vďaka projektom spoločne uskutočneným subjektmi jednotlivých krajín.
Spoločným problémom cezhraničných projektov je dlhodobá udržateľnosť ich výsledkov ako aj odlišný právny systém a systém kompetencií dotyčných členských štátov. V záujme nápravy týchto problémov podnikli v uplynulých rokoch inštitúcie Európskej Únie veľa iniciatív, hlavne prostredníctvom harmonizácie právnych nástrojov. Z hľadiska právneho a udržateľného využitia tokov európskej územnej spolupráce je najvýznamnejšou inováciou EGTC.

EGTC vytvorené nariadením 1082/2006/EK disponujú samostatnou právnou subjektivitou a všetky dotyčné úrady členských štátov musia schváliť ich vznik. Na zamietnutie schválenia má daný členský štát mimoriadne málo možností a nakoľko je reč o záväzne platnom spoločenskom právnom dokumente, vytvorenie EGTC je pomerne jednoduché. Schválenie má za následok, že EGTC môže právne vykonávať rozvojové aktivity v danej krajine a v rámci toho mať vlastných zamestnancov, môže zakladať a prevádzkovať inštitúcie a podniky neziskového charakteru, garantujúce zachovanie projektov.

Toto všetko vytvára revolučne novú situáciu v histórii cezhraničných spoluprác, veď v prípade tu realizovaných projektov bolo problémom práve to, že nevedeli udržať ako výsledky rozvojových aktivít založené inštitúcie, neboli právne základy spoločného financovania ako aj to, že už existujúce zdroje spoločne nedokázali využiť.

Od schválenia nariadenia EÚ v roku 2006, bolo zaregistrovaných 23 EGTC v Európskej Únii.



1. mapa: EGTC v Európskej Únii (október 2011) Stúdia 4
Na mape je dobre viditeľné, že zakladanie EGTC je charakteristické hlavne v južných oblastiach kontinentu. Príčinou toho je najmä to, že v severných štátoch majú často už desaťročia vytvorené skúsenosti v inštitucionálnej spolupráci a tieto spolupráce dokážu byť úspešné aj bez ďalšej inštitucionalizácie. Najviac EGTC bolo založených za maďarskej a francúzskej účasti a najfrekventovanejšou hranicou je práve maďarsko- slovenská hranica. Tu bolo doposiaľ založených šesť EGTC a viaceré sú v procese zakladania.
Kým sa dostaneme ku konkretizovaniu maďarsko-slovenských príkladov, je dôležité definovať o akých spoluprácach je reč / môže byť reč v pohraničí.
Ako vyplýva z mapy, doposiaľ založené EGTC môžeme zoradiť do štyroch skupín podľa štruktúry spolupráce. Najviac spoluprác sa považuje za pokračovanie predošlých euroregionálnych iniciatív na vyššej úrovni. Tieto cezhraničné rozvojové EGTC si vytýčili za cieľ komplexný rozvoj daného územia a začali s realizáciou dlhodobo udržateľných spoločných projektov. Vo väčšine prípadov manažujú tieto rozvojové aktivity za pomoci inovatívnych vládnych modelov. Prvé tri EGTC (Lille-Kortrijk-Tournai: francúzsko–belgické; Ister-Granum: slovensko–maďarské; Galicia-Norte Portugal: španielsko–portugalské) boli založené s týmto cieľom.
V prípade sieťových EGTC netvorí bázu spolupráce zemepisná blízkosť ale zabezpečuje ju tematická identita. Spoločná téma nezjednocuje nutne regióny ležiace na oboch stranách hranice ale aj od seba vzdialenejšie nachádzajúce sa oblasti. Doposiaľ boli registrované dve takéto EGTC, obe z oblasti Mediterráneum. Jedno zoskupenie sa organizovalo na základe totožnosti záujmov medzi ostrovmi a druhé zoskupenie na základe spoločného kultúrneho dedičstva.
Projektové EGTC sa zakladá na realizáciu konkrétneho projektu. Na tento typ zoskupenia poznáme jeden príklad: Hospital de la Cerdanya EGTC, ktorého cieľom je výstavba nemocnice na španielskej strane Pyrenejí. Podľa plánov bude táto nemocnica zabezpečovať zdravotnícke služby aj pre pacientov z francúzskej časti regiónu a tak je na jej prevádzku potrebná cezhraničná organizácia.
Do štvrtej skupiny môžeme zaradiť Grande Région EGTC, ktoré manažuje CBC programy v nemecko- francúzsko-belgicko-luxemburgskom pohraničí. Hoci zo strany EÚ čoraz viac tlačia na to, aby manažovanie pohraničných ale aj transnacionálnych programov vykonávali EGTC, do dnešného dňa je toto jediný príklad na programované EGTC.

Stúdia 5 Ako vidieť, maďarsko-slovenské iniciatívy môžeme zaradiť pod typ priamych cezhraničných rozvojových EGTC. Ale tento názov nie potenciál presne ukrytý pokrýva v týchto iniciatívach. Pretože nariadenie európskej komisie vylučuje z úloh, ktoré môžu zastávať, prakticky iba policajné a úradné právomoci.
Tak môžu funkcie v vlastne zastávať mnohých iných oblastiach presahujúc konkrétne inštitucionálne rozvojové a územnoprojekty. Zastávanie týchto funkcií samozrejme závisí od systému vnútorných pravidiel dotyčného členského štátu.


1. tabuľka: Teoretické oblasti spolupráce v prípade cezhraničných rozvojových EGTC Stúdia 6

Subjekty prípadových štúdií sme s ohľadom na hore uvedené nevyberali výhradne iba s pomedzi založených maďarsko-slovenských EGTC (to sme nemohli urobiť už iba preto, nakoľko obdobie uplynulé od ich založenia bolo príliš krátke na vyvodenie vážnych skúseností), ale snažili sme sa objasniť také otázky a problémy na ktoré ponúka riešenie EGTC ako právno-inštitučný nástroj. Našim cieľom bolo, aby sme prispeli k spopulárneniu novej inštitúcie.


II. PREDSTAVENIE NAJLEPŠÍCH PRAKTICKÝCH PRÍKLADOV Z MAĎARSKO-SLOVENSKÉHO POHRANIČIA

Nižšie predstavíme päť takých prípadov, ktoré objasnia prednosti a možný úžitok EGTC z viacerých pohľadov.

2. tabuľka: Tabuľka zhrnutia prípadových štúdií
Stúdia 7


2. mapa: Zemepisná lokalizácia skúmaných praktík (dotyčné EGTC)
Stúdia 8


1. prípadová štúdia: AGGLONET: Maďarsko-slovenská aglomerácia z okolia Bratislavy – Sieť verejných služieb a rozvoja v cezhraničnej aglomerácii Bratislava (Győr-Šamorín)

Základom prípadovej štúdie bol projekt, ktorý v období od 1. septembra 2009 do 31. októbra 2010 zrealizovali Magyar Tudományos Akadémia Regionális Kutatások Központja Nyugat-magyarországi Tudományos Intézete (Győr) a Fórum výskum menšín (Šamorín). Realizáciu projektu podporili Európsky fond regionálneho rozvoja a Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská republika 2007-2013.


Opis projektu

Východiskovým bodom realizácie projektu AGGLONET bolo sťahovanie slovenských občanov z aglomerácie Bratislavy do maďarských obcí regiónu nasledujúcom po pripojení sa k Schengenu v roku 2004. Týmto sa spustil taký netypický proces migrácie, ktorý mal vplyv na samosprávy prijímacích obcí vo forme problémov, ktoré treba riešiť. Príkladom sú služby poskytované samosprávou, ako napríklad výchova a vzdelávanie, sociálna starostlivosť, infraštruktúra a podobne.
Táto fáza szuburbanizácie je prirodzená v histórii rozvoja mesta, ale v tomto prípade nejde výlučne o štandartnú migráciu v rámci krajiny. Vysťahovanie do okolitých obcí mesta komplikuje fakt, že v skúmaných obciach kupujú nehnuteľnosti občania iného štátu (v tomto prípade Slovenska).
V prvom rade je to problém samospráv, nakoľko je otázne virúbenie daní z nehnuteľností alebo iných miestnych daní v prípade cudzích štátnych príslušníkov, zatiaľ čo samosprávy musia vyhradiť viac zdrojov na jednotlivé komunálne služby, ďalej musia zabezpečiť jazykovú prístupnosť príslušnej legislatívy a musia vyriešiť aj otázku informovania.
Jedným z cieľov výskumu bolo, oboznámiť verejnosť s problémami maďarských samospráv, ktoré zapríčiňujú občania prisťahujúci sa z území iných štátov. V druhom rade sme sa počas výskumu snažili preskúmať, že z akými problémami majú skúsenosti vo väčšej miere občania zo Slovenska, ktorí sa prisťahovali do Maďarska. Dotazníkový prieskum vykonaný v rámci projektu poukázal na to, že Slováci žijúci v Maďarsku sa vôbec necítia v horšej situácii, než ako by sa vysťahovali z Bratislavy do ktorejkoľvek oblasti Slovenska, ale prístup k službám (napr. verejná doprava, škôlka, a.i.) v mnohých prípadoch nie je evidentný.
Druhým cieľom výskumu bolo vytvorenie cezhraničnej samosprávnej spolupráce. V záujme toho sa projektu zúčastnili aj tri maďarské a tri slovenské samosprávy ako finančne nepodporovaní partneri. Ako výsledok projektu vznikla sieť s názvom AGGLONET. Úlohou siete je, aby našiel riešenia na problémy rozpoznané v rámci projektu.


Záver

Výskum zrealizovaný v projekte vyniesol na povrch mnoho doteraz neexistujúcich údajov, problémov a informácií. V štúdii vypracovanej v rámci projektu sa zrodili návrhy na využitie nástrojov verejnej správy, na využitie možností poskytovaných sieťou, na aplikovanie nových modelov cezhraničnej verejnej dopravy a analyzovali sa aj hlavné problematické oblasti ako sú vzdelávanie a zdravotníctvo.
Jedným z možných riešení rozpoznaných problémov by mohlo byť založenie spoločného maďarsko- slovenkského EGTC s prizvaním dotyčných obcí, prípadne integrovaním už existujúceho EGTC Arrabona, veď jednotlivé komunálne služby by pohraničné samosprávy dokázali účinnejšie riešiť spoločne. Tým by sa stali prístupnejšími a financovanejšími nielen komunálne služby ale by bola možnosť na efektívnejšie využívanie nákladov v oblasti vytvorenie aglomerácie komunálnych služieb. V tomto modely, EGTC prevzatím samosprávnych úloh a podpísaním dohody o medzištátnom financovaní, prispeje k zdravšiemu suburbanizačnému vývoju celého regiónu.


2. prípadová štúdia: Novohrad-Nógrád Geopark EGTC (Salgótarján)

Vytváranie novohradského geoparku sa začalo na začiatku tisícročia. Vtedy skrsla myšlienka v zástupcoch dvoch susedných prírodných rezervácií, Bükki Nemzeti Park Igazgatósága a Cerova Vrchovina CHKO, že by sa dali spojiť rozvojové aktivity týchto dvoch pohraničných chránených území. V roku 2001 a 2005 za podpory z Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika-Slovenská republika bola najprv uskutočnená študijná cesta a následné bol vytvorený inventár hodnôt.
Na základe inventára hodnôt, ktorý bol vyhotovený v roku 2008, bol podaný projekt s cieľom získania názvu „geopark“. Projekt bol úspešný a Geopark Novohrad-Nógrád sa v apríli roku 2010 ako jediná cezhraničná organizácia stal členom Siete európskych geoparkov a Siete globálnych geoparkov UNESCO.
Program geopark neznamená výhradne zachovanie reprezentatívneho geologického dedičstva ale aj rozvoj architektonických a duchovných tradícií danej kultúrnej oblasti. Preto je tento program dôležitý aj z pohľadu budúcnosti prihraničnej oblasti.


Predstavenie doterajších organizačných foriem

Jednou z najhlavnejších prekážok realizácie programu bola doposiaľ absencia spoločnej manažmentskej organizácie. V Maďarskej republike bol Nógrádi Geopark Egyesület založený 27. mája 2009 so sídlom v obci Ipolytarnóc. V Slovenskej republike prevzalo na seba manažmentské úlohy Združenie právnických osôb Geopark Novohrad-Nógrád založené 22. januára 2009, so sídlom vo Fiľakove. Popri týchto dvoch združeniach v roku 2008 založila maďarská strana ešte aj organizáciu Nógrádi Geopark Nonprofit Kft., ktorá bola 17. novembra pretvorená na medzinárodnú. Dovtedy prebiehala spolupráca na základe dohody so združením s Fiľakova. Odvtedy je názov organizácie Novohrad - Nógrád Geopark Nonprofit Kft. a v jej riadení sa účastí jedna osoba z Maďarskej republiky a jedna osoba zo Slovenskej republiky. Avšak hlavnou prekážkou fungovania kft. aj naďalej bolo to, že na slovenskej strane firma nemohla fungovať ako nezávislá právnická osoba a pre činnosti na Slovensku bo bolo potrebné založiť dcérsku spoločnosť. Preto sa iniciátori rozhodli, že založia EGTC a tým zabezpečia spoločné manažovanie rozvoja cezhraničného geoparku.
EGTC, ktoré má doposiaľ dvoch zakladajúcich členov samosprávy Salgótarján a Fiľakovo bolo založené v lete roku 2011 a jeho schválenie práve prebieha v oboch krajinách. Geopark v sebe oblastne zahŕňa 63 maďarských a 28 slovenských obcí, s ktorými zakladatelia v budúcnosti rátajú ako s členmi zoskupenia.


Záver

Táto iniciatíva je dobrým príkladom na to, ako je možné prostredníctvom založenia a prevádzkovania EGTC riešiť zložito vyzerajúce problémy vychádzajúce z právnych a jazykových rozdielov pohraničia.
Plánované zoskupenie bude v prvom rade vhodné na zabezpečenie organizácie manažmentu potrebného k spoločným rozvojovým aktivitám. Zároveň však rozvojový program obsahuje mnoho takých elementov (napr. cezhraničná jazdecká turistická trasa, udržiavanie náučných chodníkov, predaj spoločných turistických služieb), ku ktorým bude nevyhnutná jedna samostatná organizácia.
Miestny účastníci EGTC vidia možnosti aj v zahrnutí ďalších zdrojov, nakoľko v prípade cezhraničného programu sa ho zoskupenie môže zúčastniť z výhodnejšími podmienkami než iné právnické osoby. V tomto prípade je reč práve o iniciatíve unikátneho významu, ktorá dokonale zodpovedá kritériám CBC-programov.


3. prípadová štúdia: Cezhraničná mediálna spolupráca: Crossing Borders by Information in the Pons Danubii Border Region (Komárno)

Projekt realizuje na slovensko-maďarskom pohraničí Pons Danubii EGTC so sídlom na Slovensku so zahrnutím mesta Nové Zámky a obce Svodín. Pons Danubii EGTC právoplatne zaregistrovali v decembri roku 2010 so šiestimi členmi: tromi maďarskými mestami (Komárom, Tata, Kisbér) a tromi slovenskými mestami (Komárno, Kolárovo, Hurbanovo). Na jeseň v roku 2011 sa k organizácii pridalo aj mesto Oroszlány. Hlavným cieľom EGTC je iniciovať a realizovať rozvojové projekty a tým posilňovať cezhraničnú spoluprácu medzi obcami. Pracovná organizácia EGTC momentálne pozostáva z dvoch osôb (z riaditeľa v osobe pána Zoltána Bara a vedúceho kancelárie), ďalej si vytvorili stálu spoluprácu z rôznymi odborníkmi na vykonávanie jednotlivých konkrétnych úloh a manažujú aj absolventský program. EGTC pracuje na príprave viacerých projektov, z ktorých môžeme vyzdvihnúť projekt cestovného ruchu. V rámci neho hodlajú zrealizovať jeden veľký turistický regionálny program pozdĺž Dunaja, v maďarsko-slovenskej hraničnej oblasti so zahrnutím dvoch susedných EGTC. Pripravujú projekty aj v iných oblastiach, ako napr. trh práce, výroba a využívanie obnoviteľných zdrojov energie, vodohospodárstvo a iné. Dlhodobým cieľom EGTC je aj verejnými službami pomôcť v živote miestnych obyvateľov. V oblasti zdravotníctva a vzdelávania je mnoho takých možností na spoluprácu, v rámci ktorých možno realizovať spoločné rozvojové aktivity ignorovaním hraníc a umožnením dostupnosti služieb pre každého.


Opis projektu

Po založení EGTC iniciátori vytvorili viacero odborných komisií, ktoré odhalili možnosti ukrývajúce sa v spolupráci. Novinári, pracovníci internetových médií, zástupcovia rozhlasov a televízií pociťovali, že by bolo potrebné vytvoriť určitú sieťovú spoluprácu, v rámci ktorej by sa dôležité správy z oboch strán zbierali na jednom mieste. Týmto spôsobom by boli vzájomne informovaný o aktuálnych správach tak obyvatelia maďarskej ako aj slovenskej strany.
Projekt je o spolupráci ôsmych obecných televízií. Správy denne aktualizujú a sprístupňujú maďarskými a slovenskými titulkami. Počas dvojročného projektu aj EGTC generuje a zdieľa správy a tým sa môže začať aj socializácia novej iniciatívy. Ďalším výsledkom spolupráce bude séria filmov predstavujúca región EGTC. K tomu EGTC vytvorí vlastné štúdio, ktoré bude súčasne zastávať významnú úlohu v pokračovaní výsledkov projektu.


Záver

Z doterajšej činnosti Pons Danubii a aj z vyššie prezentovaného projektu vidieť, že EGTC aj za kratšie obdobie fungovania než jeden rok našlo potenciálne riešenie na mnoho problémov, na ktoré samosprávy jednotlivo nemajú (finančné alebo humánne zdroje) kapacitu.
V prípade konkrétneho projektu je EGTC integrujúcou silou, ktorá je schopná zjednotiť prácu rôznych miestnych televízií a tým dostať na povrch v tom ukryté synergické vplyvy. V druhej rade je prostredníctvom budúceho štúdia schopný zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť v porovnaní s jednorázovým projektom prípadne projektom charakteru ad-hoc. Po ukončení projektu bude aj naďalej k dispozícii inštitucionálne pozadie k príprave spoločných vysielaní a k ich zdieľaniu, ktoré bude spoločným majetkom účastných samospráv (očakáva sa, že v budúcnosti sa k EGTC pripojí mesto Nové Zámky a tak je pokračovanie otázne iba v prípade obce Svodín, ktorá je družobnou obcou mesta Tata).
A do tretice je EGTC priamo schopné dostať vymoženosti kohéznej politiky Európskej Únie k účastníkom, inštitúciám, podnikateľom, ktorých je možné zahrnúť do cezhraničnej spolupráce a vykoná aj socializáciu veci EGTC.
V celku je teda projekt dobrým príkladom nielen na to, ako dokáže EGTC manažovať cezhraničné projekty a ako dokáže udržať výsledky projektu (požiadavky udržateľnosti), ale aj ako vie zahrnúť širšiu komunitu do procesu rozdelenia hraníc.


4. prípadová štúdia: Budovanie turistickej destinácie v Abaúj (Miskolc)

Dohodu EGTC Abaúj-Abaújban podpísalo 20. decembra 2007, v deň pripojenia sa oboch štátov k schengenskému pásmu, 16 maďarských a slovenských samospráv. Registrácia zoskupenia bola zdĺhavá a uzatvorila sa až v júni 2010. Organizácia koordinujúca spoluprácu, nadácia Vitea z mesta Miskolc založená pred 13 rokmi, v uplynulom desaťročí vytvorila plodnú spoluprácu medzi obcami regiónu Abaúj a EGTC posúva na vyššiu úroveň práve túto spoluprácu.
Pracovná organizácia EGTC funguje v obci Mogyoróska a v pamätnom dome Rákóczi. Zamestnanci EGTC sú hrdý na to, že sú v dennom styku zo zakladajúcimi členmi. Pokladajú za dôležité, aby každý dobre poznal partnerov zúčastňujúcich sa spolupráce a ich prácu.
Aj okrem nižšie uvedeného turistického projektu prebieha v súčasnosti vzdelávací projekt s názvom Kulcs a sikerhez. Cieľom vzdelávacích aktivít je združiť malých a stredných podnikateľov s pohraničia, zabezpečiť im priestor, miesto a užitočné informácie, podporiť ich rozvoj a vybudovanie partnerských vzťahov.
EGTC by v budúcnosti chcelo poskytovať nové služby vo viacerých oblastiach, napr. v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie, dopravy, rozvoja infraštruktúry, sociálnej a zdravotnej starostlivosti, vo vytvorení denných stacionárov, v prevádzkovaní škôl a v iných. Vytvorenie týchto služieb sa môže zrealizovať hlavne so zahrnutím nenávratných finančných prostriedkov, nakoľko príjmy EGTC z členských príspevkov sú nepatrné.


Opis projektu

V konkrétnom turistickom projekte (v období od novembra 2009 do februára 2011 ho ešte manažovala nadácia), vznikla turistická sieť, ktorej cieľom je prezentovanie a predaj miestnych hodnôt a produktov 14 obcí regiónu EGTC. Vďaka podpore boli medzi inými vybudované kamenné pódiá a zrekonštruované komunitné priestory. Nachádza sa tu množstvo pamiatok na osobnosť určujúcu historickú identitu regiónu, Františka Rákócziho II. (napr. hra, pamätný dom Františka Rákócziho II. V obci Mogyoróska), na ktoré

vytvorili turistický tematický balík. Vláčik zakúpený z grantového rámca premáva podľa cestovného poriadku v sobotu a nedeľu na hodinu a pol dlhej trase hrad Boldogkő – kaštieľ Zichy – Arka – Boldogkőváralja – dom ľudových tradícií. Prevádzkovanie vláčika je úlohou EGTC.
Všeobecne sa dá povedať, že pracovníci Nadácie Vitea sú veľkými majstrami vo využívaní možností ukrývajúcich sa v regionálnej spolupráci a v realizácii užitočných investícií pre zúčastnené samosprávy. Zároveň sa tým zabezpečí aj veľká vnútorná kohézia založených EGTC.


Záver

Spoločne vytvorená destinácia je východiskovou situáciou pre zúčastnené malé obce, ktoré by samostatne neboli schopné zrealizovať rozvojové aktivity podobného kalibru. Globálne procesy turizmu a aj všeobecné spotrebiteľské návyky robia nevyhnutnou regionálnu integráciu služieb. Ani cezhraničná dimenzia nie je iba začlenenie ďalších možností získavania zdrojov ale dáva šancu k uvedomelému využívaniu relevantného krajinného spoločného dedičstva. EGTC takto zabezpečuje rozvojový a riadiaci rámec k spoločným turistickým rozvojovým aktivitám.
Druhou úlohou EGTC je poskytnúť partnerským samosprávam také odborné zázemie a pomoc, ktoré pre malé obce doposiaľ neboli bezplatne dostupné: nová inštitúcia na seba prevezme úlohy spojené s prípravou rozvojových projektov a aj s ich realizáciou.


5. prípadová štúdia: Cezhraničná sieť neziskových služieb v EGTC Ister-Granum (Esztergom-Štúrovo)

Projekt zrealizovala Nadácia Eurohíd, ktorá má sídlo v meste Esztergom. Cieľom projektu bolo poskytnúť odbornú pomoc 1 100 neziskovým organizáciám nachádzajúcim sa na území Ister-Granum (prvé registrované EGTC v slovensko-maďarskom pohraničí). Projekt bol podporený z programu Nórsky finančný mechanizmus. EGTC zaregistrovali v novembri roku 2008 avšak rozvojové aktivity v rámci regiónu Ister- Granum prebiehali už od roku 2000. Zúčastňovalo sa ich 49 slovenských a 53 maďarských obcí. Hlavnou aktivitou EGTC je podpora, pomoc a samotná realizácia rozvojových koncepcií samospráv, neziskových organizácií a podnikateľskej sféry.
Zo 102 obcí tvoriacich euroregión nakoniec 85 z nich založilo v máji roku 2008 EGTC, ktoré bolo prvé v strednej Európe a druhé v Európskej Únii. Táto nová organizácia v sebe zahŕňa výlučne samosprávy obcí. Podľa príslušnej legislatívy neziskové organizácie jej členmi byť nemôžu. Avšak dve rozvojové nadácie založené počas euroregionálnej spolupráce, Nadácia –Eurohíd v Maďarsku a Nadácia Budúcnosť 2000 na Slovensku, aj naďalej majú svoju úlohu v spolupráci. Počas uplynulých rokov posilňovali civilnú integráciu euroregiónu mnohými projektmi: štvrťročne uverejňovali dvojjazyčný časopis a doručovali ho neziskovým organizáciám, organizovali burzy neziskových organizácií, školenia, konferencie a niekoľko rokov prevádzkovali aj spoločný portál neziskových organizácií. Hlavným predmetom projektu, ktorý tvorí predmet prípadovej štúdie je spustenie siete kancelárií služieb, ktorá súčasne slúži na rozvoj kapacít neziskovej sféry a na rozvoj intenzity cezhraničnej spolupráce neziskových organizácií.


Opis projektu

Prostredníctvom projektu sa začalo z vytváraním siete odborného poradenstva, ktorá pozostáva z desiatich kancelárií a pokrýva celé územie regiónu. Od svojho vzniku poskytujú kancelárie neziskovým organizáciám rozličné služby (napr. sledovanie výziev, príprava projektov, účtovníctvo, poradenstvo v právnej a finančnej oblasti, organizovanie školení, získavanie partnerov, a iné).
Odborná sieť funguje od roku 2009 a združuje 8 organizácií z maďarsko-slovenského pohraničia. Najhľadanejšími službami z vyššie uvedených sú: poskytovanie informácií o aktuálnych výzvach a poskytnutie pomoci pri písaní projektov. Jednou úlohou siete bolo zorganizovať prvú konferenciu neziskových organizácií
Stúdia 13
EGTC Ister-Granum a tiež organizovala rôzne školenia na rozvoj kapacít pre neziskové organizácie z regiónu. Ako časť projektu bol vyhotovený systém na zabezpečenie kvality siete, ktorý určuje nielen jej portfólio ale aj technické a personálne podmienky. To významne zúžilo okruh organizácií, ktoré je možno zapojiť a súčasne zaručene zabezpečí úroveň služieb.
Výsledkom projektu bolo aj to, že viacero neziskových organizácií z pohraničia dostalo pomoc k príprave a realizácii projektov. Najhlavnejšie problémy, s ktorými zápasia menšie neziskové organizácie z obcí, vyplývajú z nedostatku základnej infraštruktúry (nemajú k dispozícii vhodnú kanceláriu, poznatky, personál, a iné). Rozvojom kapacity týchto malých miestnych organizácií sa súčasne rozširuje okruh účastníkov miestnych rozvojových aktivít a potenciálnych aktérov cezhraničnej spolupráce.


Záver

Špecifickosťou nariadenia EK je, že vylučuje neziskové organizácie z možnosti založenia a prevádzkovania EGTC. Ale kohézna politika predpisuje socializáciu aj na úrovni programovacej a implementačnej. Inak samotné cezhraničné spolupráce to aj potrebujú, veď podpora spoločnosti zabezpečuje humánnu a identifikačnú bázu potrebnú k udržateľnosti spolupráce.
Projekt môže byť príkladom toho, že zahrnutie neziskovej sféry do rozvoja sa nevyčerpá socializáciou jedného programu alebo projektu, ale ráta sa s nimi ako s partnermi a v určitých prípadoch s jedinými potenciálnymi realizátormi daného rozvojového projektu.
V prípade siete vytvorenej v rámci projektu, zabezpečuje EGTC pridanú hodnotu k rozvoju siete prostredníctvom morálnej podpory združenia samospráv a územným pokrytím. Legitimitu budúcej siete vo veľkej miere zvyšuje úzska spolupráca vytvorená iniciatívou EÚ (to sa objaví aj v názve a propagačných elementoch). Pre EGTC je potvrdením novej siete služieb rozšírenia počtu účastníkov, ktorých možno zahrnúť do cezhraničnej spolupráce.
Za pomoci programu Nórskeho finančného mechanizmu boli otvorené 2 kancelárie v Maďarsku, jedna kancelária na Slovensku a ďalšia sa zaviazala k poskytovaniu služieb podľa potreby. V období uplynulom od realizácie projektu, členovia siete už zrealizovali viacero spoločných projektov, ktorých suma presiahla hodnotu 20 000 Eur. V roku 2011 sa sieť rozšírila o dvoch nových členov a tak má v súčasnosti už 6 členov.